Expedícia Balkán 2017

U nás, v krajine, ktorá žije už vyše štyridsať rokov v mieri, stopy vojny stretávame viac menej len na pamätníkoch, na cintorínoch a na čiernobielych fotografiách v učebniciach dejepisu. Diery v srdciach si nosia už iba najstarší. V sarajevských múzeách je obraz farebný a módu z fotiek by sme našli aj v rodinných albumoch. Stopy vojny je vidieť, bez veľkého pátrania - diery po šrapneloch na stenách domov, hoci miestni tvrdia, že už je všetko opravené, sarajevské ruže na chodníkoch pripomínajú, kde zomierali ľudia pri dopade granátu, miesta masakrov sú označené tabuľami, lesy pri ceste lemujú červené nápisy „Pozor míny.“ A vlastný príbeh o živote počas vojny by vedel rozprávať takmer každý, koho stretávame na ulici. O tom, ako bolo zrazu v deväťdesiatych rokoch dôležité vedieť, kto je Chorvát, kto Srb a kto Moslim, a byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste mohlo byť osudné. O tom, ako ľudia v snahe zachrániť si život utekali zo svojich domovov cez frontovú líniu. O tom, ako týždne, či niekedy až roky žili bez akejkoľvek správy o svojich príbuzných. Ale aj o tom, ako sa dá počas vojny vybudovať sieť pomoci pre tých, ktorí stratili všetko.

Balkan1

Balkan5

S piatakmi sme sa v polovici októbra vydali na cestu spoznávať spletitú históriu vzájomných vzťahov národov na Balkáne. Vojna, ktorá mala vytvoriť etnicky čisté územia skončila - bez víťaza a so všetkými porazenými. Bosna sa stále vyrovnáva s dedičstvom vojny a genocídy, ktorú zažila. Oddelenie jednotlivých etnických skupín v mysliach ľudí stále funguje. Susedia sa od vojny nezdravia, deti chodia do oddelených škôl. A diaľnica, ktorú kvôli zložitému politickému systému rozdelenia krajiny nie je možné postaviť, je len vrchol ľadovca. 

Miestni však majú nádej a hovoria, že vidia posun k lepšiemu. Tak im to veľmi prajeme.

Balkan2

 

YoutubeChannel

Banner brozura
inkluzia banner BilGym

ml web